|
|
Aktivace obchodního centra
Šellongová, Slavka ; Matoušková, Petra (oponent) ; Žalmanová, Petra (vedoucí práce)
(hyper- prefixoid ?gr.? veľký, nadbytočný, zveličený) Nakupovať rýchlo. Nakupovať efektívne. Blízko. V najlepšej cene. Ekonomicky výhodne. Časovo úsporne. Odbaviť a ušetriť čas. Sláva hypermarketom. Nakoniec úsilie ušetriť čas pri nakupovaní pod jednou strechou, s cennou myšlienkou radšej ho investovať do času s rodinou či blízkymi priateľmi, akosi nevychádza. Obchod a trh znamenajú pohyb ľudí a nie je úplne možné, aby bol vytesnený na okraj. Pretože ľudia sú vťahovaní tam, kde sú ľudia, kde je obchod. Vťahovaní z mesta, ulíc do uzatvorených svetov. Do krabíc, ktoré nemajú záujem byť súčasťou mesta. Ibaže sú. Aj napriek tomu, že si okolo seba vytvoria hradbu z parkovacích miest a fungujú si na svojom ostrove, stále sú súčasťou mesta, hoci to nechcú vidieť. Sú tak zapozerané sami do seba, že aj ľudí nechávajú pozerať len na seba. Možno len nastavujú zrkadlo človeku. Čo bude a čo by mohlo byť iné v budúcnosti pri hľadaní odpovedí, čo s prázdnymi priestormi. Ako sa na to dá odpovedať dnes. Prichádzam s konkrétnym príkladom hyper-nadbytočného-marketu v Bardejove, ktorý ostal po odchode reťazca Hypernova z obchodného trhu. Mestu chýba sála, ktorú by mohla prestať suplovať palubovka športovej haly. Sála, kde by si občas zašli seniori pozrieť vystúpenia svojich vnúčat alebo kde by mohlo malomešťanov tešiť a provokovať lokálne ochotnícke divadlo. Kam by však aj počas bežného dňa prichádzali teenageri tráviť svoj voľný čas, mamičky počas chladných dní by mali náhradu za park a ľudia by mohli nájsť priestor začať svoje podnikanie.
|
|
|
Staro - nové městské lázně
Černeyová, Natália ; Kotásek, Michal (oponent) ; Zemánková, Helena (vedoucí práce)
Objekt mestských lázní je v súčasnoti opustený bez využitia, v žalostne schátranom stave. Ako pamiatka zapísaná v ústrednom zozname je svedectvom modernej architektúry 20. storočia a radí sa medzi najznámnejšie diela významného architekta Bohuslava Fuchsa. Postavená bola v roku 1930 ako víťazný návrh v súťaži na nové mestské lázne. Po svojom otvorení ponúkala obyvateľom Zábrdovíc, ako aj iným, príjemné a čisté prostredie pre relax a balneológiu,a to v čase kedy kúpeľne v domácnostiach mešťanov boli skôr raritou a priilégiom bohatších vrstiev. Pre Zábrdovice ako okrajovú priemyselnú časť Brna, plnú robotníckych bytov predstavoval objekt Fuchsovych lázni atraktívnu možnosť odpočinku a rekreácie. Prevádzka pozostáva z dvoch častí - letných lázni s vonkajšími bazénmi a zázemím vo východnom krídle objektu a zimných lázni so saunami a malými bazénmi, ktoré v svojom dispozičnom jednotrakte ponúkali priestory vaňových kójí prístupné z centrálnej chodby. Pre súčasnú spoločnosť, význam takejto prevádzky mestských lázní zanikol a obyvatelia skôr nachádzajú relax v rozsiahlych spa komplexoch, saunových svetoch apod. Hlavným cieľom návrhu je obnova celého areálu a vytvorenie atraktívneho prostredia, ktorý bude zodpovedať súčasnému chodu mesta a potrebám jeho obyvateľov a ponechanie funkcie letných lázní, ktoré slúžia dodnes avšak s jeho nutnou revitalizáciou. Nové využitie mestských lázní predovšetkým nadväzuje na pôvodný účel objektu a rovnako rešpektuje potreby mesta a Zábrdovíc. V súčasnoti ide najmä o citelný nedostatok príležitostí pre šport, rekreáciu a kultúrne vyžitie. Hlavným cieľom návrhu je obnova celého areálu a vytvorenie atraktívneho prostredia, ktorý bude zodpovedať súčasnému chodu mesta a potrebám jeho obyvateľov a ponechanie funkcie letných lázní, ktoré slúžia dodnes avšak s jeho nutnou revitalizáciou. Nové využitie mestských lázní predovšetkým naväzuje na pôvodný účel objektu a rovnako rešpektuje potreby mesta a Zábrdovíc. V súčasnoti ide najmä o citelný nedostatok príležitostí pre šport, rekreáciu a kultúrne vyžitie. Najvýraznejším bodom projektu je návrh krytej bazénovej haly, tá zodpovedá súčasným potrebám mesta a zároveň vytvára priestor pre prevádzku zimných lázní, ktorá je tak presunutá z hlavného objektu a viac už stavbu nezaťažuje. Nová budova bazénovej haly kompozične dotvára zástavbu areálu, plynulým spôsobom a nijako ju nenarúša. Jej konštrukčný systém vychádza z existujúcich konštrukčných osí, rovnako ako členenie fasád a vnútorných dispozícií. Hmota a forma nového objektu rešpektujú pôvodnú funkcionalistickú architektúru, no rovnako ju dopľňajú o svieži moderný nádych. Cieľom je esteticky spríjemniť pobyt v areáli. Rovnako materiálové riešenie sa snaží o vytvorenie jemného kontrastu starého a nového na jednej strane a materiálovej harmónie celej architektonickej kompozície na strane druhej.
|
|
|
Pivovar v meste – konverzia priemyselného areálu
Balciarová, Jana ; Polakovič, Štefan (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Hlavným cieľom práce je obnova nefunkčného priemyselného areálu bývalých konzervární a znovu zapojenie nevyužívaného a neatraktívneho územia do životného cyklu mesta – nový život – nová energia. Konverzia pozostáva z obnovy bývalej budovy konzervárne na mestský pivovar a obnovy bývalej administratívnej budovy na materskú školu. Pivovar je doplnený o služby ako pivné kúpele, pivné múzeum, pivnú reštauráciu a hotel. Cieľom pivovaru je oživenie tradície pivovarníctva v regióne a obnovenia jeho industriálneho a kultúrneho dedičstva. Spojiť ho s mestom nielen fyzicky ale aj spoločensky a zároveň podporiť dostatočne nevyužitý potenciál rozvoja cestovného ruchu. Región dlhodobo bojuje s nedostatkom miest v materských školách. Pôvodná administratívna budova z roku 1902, ktorá je v súčasnosti takmer nevyužívaná a znehodnotená, má výhodnú polohu z hľadiska dostupnosti a prostredia pre prvotnú výchovu detí – prepojenie s parkom a futbalovým športovým areálom, ktorý s materskými školami aj v súčasnosti úzko spolupracuje. Koncepcia podporuje a zároveň ťaží z urbanistického návrhu revitalizácie priľahlej športovo-rekreačnej zóny, ktorá už v súčasnosti prebieha. Konverziu lokality vnímam ako etapu dotvorenia tohto úseku mesta.
|
|
|
Konverzia mestského bloku v Ľubľani
Uhríková, Tatiana ; Rypl Žabčíková, Ada (oponent) ; Nový, Vítězslav (vedoucí práce)
Návrh urbanisticko – architektonickej štúdie vnútrobloku slúži ako ideový koncept konverzie historického mestského bloku Ľubľane a zároveň ponúka možné odpovede na problematiku zahusťovania centier miest, využitia vágnych mestských priestorov, ktoré stratili svoj význam. Prvá časť návrhu sa zaoberá riešením mikrourbanizmu vnútrobloku, ktorý v súčasnosti prechádza mnohými stavebnými úpravami, ktoré ale nakoniec viedli k jeho devastácií a degradácii prostredia. Návrh urbanizmu reaguje na živelnosť mestského organizmu, rešpektuje jeho jedinečný kontext a má za úlohu vytvoriť prirodzené prostredie, ktoré je schopné stať sa súčasťou lokality bez narušenia jej pôvodnej integrity a charakteru.Druhá časť návrhu predstavuje architektonickú štúdiu Kultúrneho centra s divadelnou scénou, ktorého idea a koncept vznikli ako výsledok úvah o zahusťovaní mesta a využívaní potenciálu „prázdnych miest” za účelom priniesť nové kvality a nový impulz života. Rovnako uplatňuje aj poznatky z diela Christophera Alexandra a jeho Jazyka vzorov, ktorý slúžil ako teoretický základ a veľký zdroj inšpirácie. Analytická časť a proces práce prirodzene vyústili do programu kultúrneho centra a divadla, ako vhodného a chýbajúceho prvku mesta, ktorý vytvorí silné centrum aktivity naprieč rozličnými vekovými skupinami a komunitou. Organizácia hmotovej štruktúry jednotlivých náplní a rozdelenie programu odpovedá na otázky urbanizmu, konkrétnych predstáv o fungovaní lokality, kvality prostredia a vytvárania pozitívnej geometrie verejného priestoru. Funkčná náplň v centre odzrkadľuje myšlienku zahusťovania v rámci organizácie priestoru a vytvára organizmus mesta v meste. Termín zahusťovania nie je myslený primárne ako zahusťovanie formálne, ale obsahové, ktoré prináša množstvo nových, rôznorodých aktivít do riešeného územia.
|
|
|
Konverze obilního sila ve Zlíně
Mikócziová, Martina ; Štikar, Jaroslav (oponent) ; Nový, Alois (vedoucí práce) ; Donaťáková, Dagmar (vedoucí práce)
Predmetom bakalárskej práce je konverzia obilného sila v Zlíne, ktoré leží na západnom okraji baťovského areálu, za hranicou Mestskej pamiatkovej zóny. Pozdĺž južnej strany pozemku vedie železničná trať č.331 Otrokovice-Vizovice a štvorprúdová cesta, ktorá je hlavnou dopravnou tepnou vedúcou cez celý Zlín. Hlavnou funkčnou náplňou tohto objektu v rámci jeho nového využitia je zážitkové centrum. Ponúka rôzne atrakcie ako napríklad, trampolínovú telocvičňu, laser game, zrkadlové bludisko, karaoke, indoor preliezky a atrakcie pre deti i dospelých. Okrem spomenutých zariadení sa v budove nachádza aj menšia nákupná zóna, reštaurácia, kancelárske priestory, ubytovacie zariadenie a kaviareň s vyhliadkou na mesto Zlín. Nové využitie tohto objektu prináša do to tejto okrajovej časti Zlína niečo nové a atraktívne a snaží sa tak túto mestskú časť zveľadiť a priviesť do nej ľudí. Z konštrukčného hľadiska sa jedná o budovu obdĺžnikového pôdorysu s plochou strechou, v minulosti rozdelenú do dvoch funkčných celkov: nižšia šesťpodlažná časť, používaná ako sklad a druhá vyššia 10 podlažná časť, v ktorej sa nachádzali jednotlivé silá. Nosný skelet tvoria železobetónové stĺpy kruhového profilu s priemerom 650mm v pôdorysnom rastri 6,15x6,15m, ktorý je typický pre baťovskú architektúru. Strop je železobetónový doskový so stužujúcimi rebrami. Skelet je po obvode vyplnený zvonku neomietaným pohľadovým murivom. Nové využitie budovy počíta s ponechaním súčasného stavu nosných konštrukcií. Výrazným zásahom je zbúranie stien medzi jednotlivými silami, ponechanie hlavných nosných stĺpov a úprava fasády z východnej a severnej strany.
|
|
|
Konverze uvolněných historických objektů zámku, Žďár nad Sázavou
Dzianová, Hana ; Zemánek, Václav (oponent) ; Zemánková, Helena (vedoucí práce)
Riešené územie sa nachádza v južnej časti zámockého komplexu v Žďári nad Sázavou, katastrálne v zastavanom území obce. Pôvodná funkcia Zámku v Žďári nad Sázavou bol cisterciánsky kláštor, založený 5.2.1252, ktorý sa zaslúžil o rozmach regiónu. Zámok sa nachádza v blízkosti významnej pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – Pútneho kostola sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore, čo predstavuje určitý predpoklad pre turistický ruch v regióne. Architektonický návrh vychádza z myšlienky obnovy nevyužívaných budov v prospech turistického ruchu na jednej strane a na druhej strane sa snaží o obohatenie miestneho obyvateľstva a regiónu. Návrh funkčne naväzuje na novovzniknuté Múzeum novej generácie, ktoré predstavuje potenciál turistického ruchu. Koncept návrhu sa snaží o doplnenie chýbajúcich a potrebných funkcií v areáli pričom sa snaží nadviazať na tradíciu a pôvodné funkcie objektov.
|
|
|
Kritéria a hodnocení průmyslového dědictví - jejich aplikace
Zelik, Radovan ; Hrabec, Josef (oponent) ; Králová, Eva (oponent) ; Staňková, Eva (oponent) ; Zemánková, Helena (vedoucí práce)
Abstrakt: Pamiatková ochrana na Slovensku sa koncentruje na „klasické“ monumenty kultúrneho dedičstva (hrady, zámky, historické centrá miest). Jej zreteľu unikajú práve industriálne stavby, ktoré sú významným dokumentom vývoja národa v európskom kontexte počas obdobia industrializácie. Tieto stavby však často stoja aj na okraji spoločenského záujmu vzhľadom k charakteru brownfieldu. Kedže veľká časť tohto kultúrneho fondu sa nachádza v súkromnom vlastníctve, je často komplikované objekty chrániť. Je však v záujme zdravého vývoja spoločnosti chrániť kultúrne dedičstvo ako artefakt vlastnej identity. Práca monitoruje súčasné prístupy pamiatkovej ochrany ako na Slovensku tak vo svete a predkladá alternatívne prístupy k ochrane industriálneho dedičstva.
|
|
|
Konverze bývalé textilní továrny Larisch a synové v Krnově
Illéš, Juraj ; Deferová, Michaela (oponent) ; Zemánková, Helena (vedoucí práce)
Diplomová práca sa zaoberá konverziou areálu bývalej textilnej továrne Larisch a synovia v Krnove. Urbanistický návrh areálu prináša reinterpretáciu koridoru mlynského náhonu a vznik atraktívnych verejných priestranstiev prepojených s areálom zámku a historickým jadrom mesta. V dnes nevyužívaných historických objektoch sú navrhnuté nové funkcie. Objekty bývalej pradiarne a skladu sú konvertované na administratívne a obytné priestory. Objekty bývalej dezinatúry a výrobnej haly zastrešujú priestory múzea textilného priemyslu. Architektonické riešenie sa snaží zachovať pôvodné historické hodnoty jestvujúcich objektov a prostredníctvom navrhovaných dostavieb vniesť do areálu novodobý architektonický výraz rešpektujci industriálny charakter miesta.
|
|
|
TRANSFORMACE PRŮMYSLOVÉHO AREÁLU V PARTIZÁNSKÉM (SK)
Krátka, Barbora ; Grísová, Petra (oponent) ; Havliš, Karel (vedoucí práce)
Obsahom diplomovej práce je urbanistická štúdia s architektonickým detailom bývalého baťovho priemyselného areálu v Paritzánskom a konkrétne program konverzie budovy 61. Mojim cieľom bolo nájsť vhodný koncept pre konverziu budovy č. 61 vzhľadom k mestu, k ľuďom, ktorý v ňom bývajú a začleniť tak znovu do života budovu, ktorá je dnes prázdna, nevyužívaná a chátra. Cieľom nebolo násilne naplniť funkciami danú budovu, ale postupnými krokmi a etapovite nájsť riešenie ako je možné danú budovu znovu začať využívať a poukázať na fabriku ako na prvok založenia mesta a tiež vyzdvihnúť jedinečnú architektúru Baťovského obdobia.
|
|
|
Polná ideální, zámek a v podzamčí
Kapraľová, Kristína ; Sedlák, Jan (oponent) ; Kiszka, Josef (vedoucí práce)
Vo svojej práci sa zaoberám regeneráciou a rekultiváciou formálne dôležitých miest a bodov v meste Polná, na úrovni mesta (časti mesta), zámockého komplexu a nádvoria. Akupunktúrou mesta a zameraním sa na hlavné a podstatné časti, tvorím systém segmentov (plošin), ktoré ako samostatné prvky vytvárajú podobu mesta ako celku. V diplomovej práci som sa zamerala na segment Zámockého komplexu. Postupnou regeneráciou hlavých formálne dôležitých miest a bodov vytváram jeho celkový „ideálny“ stav. Výsledkom mojej práce je celkový návrh alternatívneho využitia zámockého areálu a návrh plošín elementov zámockého nádvoria.
|
host ::
RSS.